Z rozličných dôvodov sa v praxi často stáva, že spoločnosť skutočne riadi osoba, ktorá nie je formálne vymenovaná do funkcie jej štatutára ako hlavného výkonného orgánu spoločnosti.
Takýmto osobám sa zvykne hovoriť tieňový alebo faktický štatutár.
Dôvody takéhoto nastavenia hierarchie spoločnosti sú rozličné. Môže ísť o nesplnenie formálnych požiadaviek kladených na štatutárny orgán, daňové dôvody, osobné dôvody na strane riadiacej osoby alebo jednoducho snaha zakryť identitu osôb skutočne riadiacich spoločnosť. Spoločným menovateľom týchto dôvodov je ale väčšinou snaha benefitovať z pozície riadiacej osoby v spoločnosti, ale neniesť s takýmto postavením spojené povinnosti a, prirodzene, riziká.
Tieňový štatutár môže konať sám alebo v spojení s inými osobami, môže ním byť právnická alebo fyzická osoba. Môže ísť napr. o právnika alebo daňového poradcu spoločnosti, materskú spoločnosť alebo o kombináciu osôb – štatutára materskej spoločnosti spolu s právnikom koncernu, do ktorého spoločnosť patrí.
Obchodný zákonník nelimituje okruh osôb, ktoré môžu byť tieňovým štatutárom, skôr ich definuje funkčne a síce, že ide o osobu alebo osoby, ktoré fakticky vykonávajú obchodné vedenie spoločnosti (v zmysle Obchodného zákonníka zverené štatutárnemu orgánu) bez toho, aby mali na výkon vedenia aj formálne oprávnenie.
Tieňový štatutár nemusí vystupovať za spoločnosť navonok, stačí, aby vykonával sústavné faktické riadenie spoločnosti tak, že sa bez jeho súhlasu neprijme žiadne strategické rozhodnutie. Jednorazové rozhodnutie o kľúčovej záležitosti spoločnosti by pravdepodobne nezakladalo status tieňového štatutára osobe, ktorá takéto rozhodnutie prijala.
Vzhľadom na to, že na tieňového štatutára sa nevzťahuje zákonná úprava práv a povinností formálnych štatutárnych orgánov a takisto sa nedá predpokladať, že by mala takáto osoba uzavretú so spoločnosťou zmluvu upravujúcu jej postavenie, Obchodný zákonník priznáva tieňovým štatutárom automaticky povinnosti mandatára.
Povinnosť mandatára zahŕňa najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Tieňový štatutár má byť teda starostlivý v rovnakom rozsahu ako formálny štatutárny orgán.
Dôležitým následkom právnej úpravy je, že tieňový štatutár zodpovedá pri porušení svojich povinností rovnako ako formálny štatutár. Podobne ako formálni štatutári sa aj ten tieňový vie zbaviť zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, a že zvážil všetky riziká a zaobstaral si všetky potrebné informácie potrebné na prijatie rozhodnutia.
Absencia formálneho vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu teda nezbavuje tieňového štatutára jeho zodpovednosti.
Zdôrazňujeme, že Obchodný zákonník ukladá tieňovým štatutárom povinnosti ako majú mandatári, neudeľuje im oprávnenia mandatárov. Tieňovým štatutárom teda nevzniká zákonné oprávnenie záväzne konať za spoločnosť a za výkon ich činnosti im nepatrí ani odmena.
